Viac informácií na tému "zazen" nájdete na www.zazen.sk
MISIA článok uverejnený v časopise Vitalita
Majster Zenbuddhizmu – Róši Kaisen v Čechách a
na Slovensku
Život je cesta troch pokladov – múdrosti, čistej energie a lásky
Majster Zenu, Róši Kaisen,
vlastným menom Alain Krystaszek, sa narodil v roku 1952 v Noyon,
v regióne Oise vo Francúzsku. Veľkú časť detstva prežil v Poľsku,
rodisku svojho otca. Majster Kaisen študoval u mnohých Majstrov a s
posledným, Majstrom Taisenom Deshimaru, bol až do jeho smrti. Okrem toho
sa venuje hudbe, píše knihy, natočil film a v poslednej dobe aj maľuje.
Získal prax v oblasti fytoterapie, akupunktúry, japonskej masáže shiatsu
a tridsať rokov zasvätil vyučovaniu rôznych bojových umení. Vyvinul aj
vlastný štýl, nazývaný kaisendo. K jeho najznámejším knihám patria
Odysea človeka svetla, Zazen Satori, Buddhizmus a Kresťanstvo, Mních
bojovník, Básne bláznivého mnícha, Budodharma – poučenie Samuraja,
Umenie umierať. Nedávno sa uskutočnila misia Majstra Kaisena v Čechách,
na Slovensku a v Poľsku. Niesla sa v duchu predstavenia filmu „Prach
sveta“, ktorým chce Majster Kaisen šíriť povedomie o praxi Zazen -
podstate zenového učenia v Európe.
Majster Kaisen, mnohí z nás mali možnosť vidieť váš práve dokončený film
„Prach sveta“. Čo vás motivovalo k jeho natočeniu?
Ide o amatérsky film a hovorí o utrpení a
hľadaní zmyslu života a ceste k duchovnému oslobodeniu človeka. Natočil
som ho so svojimi žiakmi a film vznikol ako súčasť mojej tvorby pre
šírenie povedomia o praxi Zazen - podstate zenového učenia. Pútavý
príbeh odhaľuje život človeka, ktorý prechádza duchovnou premenou.
Hlavný hrdina je zločinec, ktorý sa po neúspešnej akcii musí ukrývať
pred svojími nepriateľmi. Útočisko nachádza v opustenom dome, kde je v
samote nútený čeliť hrozným spomienkam na svoje činy a nočným morám.
Stretáva mnícha, ktorý ho oboznamuje so zenovou praxou. Neskôr aj so
mnou a ja mu pomáham nachádzať východisko zo svojej nezávidenia hodnej
situácie. Film zaujímavým spôsobom približuje podstatu zenového
buddhizmu. Hovorí o hriechu a odpustení, o skutočnej prirodzenosti
všetkých bytostí a pomáha nájsť odpovede na otázky, ktoré často trápia
každého z nás. Súčasne ponúka úžasný estetický zážitok vzhľadom na
podmanivé prírodné scenérie, v ktorých sa dej odohráva a skvelú
sprievodnú hudbu.
Aká je podľa vás úroveň praktikovania Zazenu na
Slovensku a v Čechách?
Zazen je v Čechách a na Slovensku obľúbený a stretol som sa s ľuďmi,
ktorí sú verní Zazenu už desiatky rokov. Zazen je pozícia, v ktorej
indický princ Sidharta Gautama sedel pod stromom Bodhi pred viac ako
dvetisícpäťsto rokmi. Tak dosiahol prebudenie, osvietenie a stal sa
známym ako Buddha, teda prebudený. Zazen je cvičenie, pri ktorom sedíme
na zemi s prekríženými nohami, náš chrbát je vzpriamený, oči sú otvorené
a pohľad smeruje nadol, meter pred nami. Sústreďujeme sa na dýchanie,
aby sme zabudli na seba. Znamená to, nechať základné vedomie a konať
slobodne a bez prekážok. Je to cesta samostatnosti a troch pokladov:
múdrosti, čistej energie a lásky, dobra v nás. Najlepšie je Zazen robiť
s Majstrom, ale môžeme ho robiť aj sami.
Vysvetlíte nám význam pojmu zazen?
Zen, to je celý vesmír
alebo Tao, a hovorí to o všetkom a o ničom. Predpona Za znamená „posadiť
sa do vedomia celého vesmíru, do jeho srdca, stredu“. Zazen je sed
v nehybnosti, ako hora, a schopnosť bezprostredne zachytiť esenciu
vesmíru tu a teraz. V stave veľkej pozornosti, prichádzajúcich a
odchádzajúcich myšlienok. Zazen sa nedá pochopiť čítaním kníh
a intelektuálnym skúšaním, pretože to vedie k mnohým chybám. Jeho
podstatou je skúsenosť tela i ducha pri cvičení. Nepopierateľným zostáva
i zdravotné hľadisko cvičenia Zazenu. Zistilo sa, že pri Zazene sa
z tela odplavuje stres, tep srdca a mozgu sa normalizuje, metabolizmus
a spánok sa zlepšujú. Cirkulácia krvi vo vyšších častiach tela
prekysličuje mozog, lebo sedíme s prekríženými nohami. Tvár si uchováva
mladý zjav, nie sme poznačení vráskami a utrpením.
Čo je pre vás najväčšou životnou hodnotou?
Dôležité je mať vieru
v život a byť živým. Najväčšou hodnotou je teda život. Myslím si, že
každý človek je sám o sebe pravdou a môže pomôcť druhému človeku s jeho
problémami. Treba si taktiež uvedomiť, že problém jedného konkrétneho
človeka nie je ten istý, aký nájdeme u druhého. Choroba prichádza
z duchovnej roviny, nie telesnej, a to hlavne vtedy, keď sú naše
myšlienky veľmi komplikované. Duch je veľmi dôležitý, ale netreba telo
vždy nútiť k tomu, čo chce robiť jeho duch. Občas je správne, aby duch
nasledoval telo. Inak je telo unavené a kričí - ja chcem žiť!
V meditácii žije telo svojím životom. Nemali by sme rozmýšľať nad telom
iba pre jeho estetické dôvody. Nestačí to. Telo potrebuje byť
v tichosti, kedy nasleduje vesmírne zákony. Milióny našich buniek v tele
si tak vymieňa energiu s celým vesmírom. Mnohokrát telu nedoprajeme
tento priestor na túto veľmi dôležitú výmenu.
Povedzte nám, ako vnímate rôzne druhy závislostí, ktorým
v súčasnosti podliehajú prevažne mladí ľudia?
Proces zlepšovania kvality
človeka súvisí s jeho výchovou a výchovný proces predpokladá, aby sme
všetci boli dobrými učiteľmi. Predovšetkým vo vzťahu k sebe a až potom k
ostatným. Sledujem dnešnú mládež a môžem len smutne konštatovať, že
máme čo doháňať za výchovou spred niekoľkých desiatok rokov. Vo svete
vládne nevychovanosť a brutalita. Nevychovanosť vládne preto, lebo
zároveň neexistuje výchova. Niet takej pravdivej výchovy. Myslíme si, že
sloboda nepotrebuje disciplínu a výchovu. To je omyl. Pravá sloboda je
vtedy, ak pochopíme pravidlá. Je to tak, ako keď poznáme všetky pravidlá
a technické zákonitosti v kuchyni. Iba vtedy sa môžeme stať slobodnými
a kreatívnymi. Musíme sa naučiť pravidlá života a vedieť ich odovzdávať
deťom. Už tomu tak nie je, stratilo sa to. Treba vychovávať človeka pre
neho samého a nie preto, že my to tak potrebujeme. Dieťa mi prekáža
a preto ho vychovávam. Máme mu dať povolenie- autorizáciu stať sa
človekom. To je rozdiel medzi autoritou a autorizovaním. Sú to dva
pojmy. Ja, keď vychovávam a odovzdávam učenie svojim žiakom, stále na to
myslím. Musím k nim byť prísny, ale zároveň ich rešpektovať. Nezničiť
ich dobré kvality, aby nespadli do traumatizmu a strachu. Treba byť
veľmi pozorným a nechať každému priestor na individuálne premýšľanie.
Ste spevák, gitarista, básnik, režisér v jednej osobe.
Dokonca ste začali aj maľovať. Aký druh umenia obľubujete a prečo?
Všetky druhy umenia ma esteticky napĺňajú a dávajú
priestor pre rozvíjanie slobodného ducha. Pri všetkých týchto aktivitách
som tvorivý, pretože môj duch je tvorivý. Najdôležitejšie
je byť vždy novým, v každom momente života. Pozerať sa na život a na
druhého človeka tak, ako keby sme ho videli po prvýkrát. Každý deň
vnímať svet a ľudí po novom a byť šťastným, pretože je to jedinečné. Keď
spadneme do každodennej rutiny, nevenujeme druhému človeku pozornosť.
Jednoducho nemáme nový pohľad. Pozeráme sa na druhých cez vlastnú
obrazovku, cez našu minulosť, a to je veľký problém. Myslíme si, že
človek oproti nám je to, čo si o ňom myslíme my. To nie je pravda. Ak na
to zabudneme, môžeme s človekom v rodine, v priateľstve žiť dlho a bez
predsudkov. Celý vesmír sa neustále mení, ako keď tečie rieka. Dosť
často však bývame strnulí, a to je aj problémom vo vzťahoch celého
ľudstva.



