Ľudmila - Regeneračné centrum

PRINCÍP ŽENSKEJ DOKONALOSTI
Článok uverejnený v časopise Imidž. Časť 1.

V minulosti fungovala žena v mnohých oblastiach života pod patriarchálnou nadvládou muža. A tiež vieme, že v niektorých krajinách tomu tak je dodnes. Vehementne sa však usilovala o prebudenie svojej ženskosti, ale spoločenské predsudky jej nedovoľovali prejaviť sa naplno. V celej svojej genialite a celistvosti. Pretože ženy v súčasnosti rozšírili svoju pôsobnosť do takmer každej spoločenskej oblasti, zároveň je nevyhnutné pripomínať im ich univerzálnu podstatu. Iba tak sa vyhneme disharmónii pri odpovedi na otázku, aká je základná funkcia a poslanie ženy vo vesmíre.

Duchovná cesta je výstup na horu
Horu si často predstavujeme ako veľký vrchol pokrytý stromami a skalami. Ak naša zvedavosť o vlastný duchovný svet zvíťazí nad nezáujmom a pohodlím, vystúpime na spomínanú horu, aby sme ju lepšie spoznali. Keď lezieme na horu, vidíme iba chodník a určitú časť okolia. Po výstupe na vrchol, opäť vidíme iba horu. Na duchovnej ceste k pochopeniu strácame horu, aby sme mohli vidieť množstvo detailov, príčin a dôsledkov nášho konania. Čím hlbšie skúmame zmysel svojho života, tým viac vnímame jeho dokonalosť, pretože konečná realita pozostáva iba z dvoch prvkov. Z veci samotnej a z toho, čo si o nej myslíme. „Prebúdzanie“ vesmírnej dokonalosti každej ženy je náročný výstup na vrchol hory, pretože žijeme pod všadeprítomným rúškom ilúzií, starých myšlienok a presvedčení, ktoré nás držia v polospánku.

Polospánok ako typický jav
Príbeh o spiacej krásavici odhaľuje to, čomu hovoríme pravda. A jedine tá nás oslobodí od zla a pochmúrnych myšlienok. Kráľovi a kráľovnej sa po dlhých rokoch narodila dcéra a nazvali ju Krásavica. Boli šťastní a usporiadali oslavu. Pozvali všetkých, okrem kráľovnej Zla. Prišli tri dobré víly a každá z nich doniesla princeznej dar. Prvá víla jej dala krásu, druhá zlatý klas. Keď tretia chcela odovzdať svoj dar, prišla čierna kráľovná a vyslovila kliatbu: „Vo veku šestnástich rokov sa pichne vretenom do prsta a umrie.“ Tretia víla chcela pomôcť, ale úplne kliatbu odvrátiť nemohla. Pokúsila sa ju zmierniť a riekla, že princezná neumrie, iba zaspí a prebudí ju až pravá láska. A tak sa aj stalo. Do princeznej sa zamiloval princ, ktorý musel so zlou kráľovnou bojovať. Stratil svoj štít cnosti, ale zvíťazil nad zlom mečom pravdy. Pobozkal princeznú Krásavicu a do celej krajiny sa vrátilo svetlo a dobro.

Pravda oslobodzuje
Túto „kliatbu“ možno prirovnať k obmedzenému a podvedomému chápaniu života. Žiaľ, takto žije väčšina z nás. Žijú však aj dobré víly, ktoré nemôžu úplne odvrátiť zlo, ale môžu nám pomôcť zmeniť a pripraviť pozitívne východisko. V príbehu zvíťazilo dobro nad zlom a pravda. Aby sme ju však mohli zakúsiť, mali by sme ju stelesňovať. Našu celistvosť však ruší klamstvo, ako také a miešanie sa do vzťahov a problémov, ktoré sa nás netýkajú. Ak hľadáme duchovné „prebudenie“, mali by sme sa vyvarovať neetickým modelom správania. Príležitosti na pokrivenie pravdy sú často malými skúškami, ktoré nám vesmír pripravuje, aby nám pomohol prekonávať naše slabosti.

Strata celistvosti a pravdy je cenou, ktorú platíme za mravný úpadok. Ak žijeme bez meča pravdy a stále sa len upriamujeme na materiálny blahobyt, život jednoducho prestáva fungovať. Nie sme celistvé, nemáme odolnosť, pretože sme stratili spojenie s Univerzom. Cieľom nášho života je stať sa milujúcim svetlom. A nechajme ostatných žiariť ich vlastným svetlom.

Archetypy odhaľujú východiská
Pravda je výzvou konať v súlade so svetlom svojej duše. Tá je podstatou a individualizovaným duchom, ktorý je večne spojený s univerzálnym vedomím. Duša existuje nad časom a priestorom a udržiava si vedomosti, ktoré získala počas všetkých minulých životov. Mali by sme počúvať hlas svojej duše, ktorá sa nám prihovára cez každodenné situácie prostredníctvom nášho vnútra – našej bohyne. Veľké mýty o bohyniach sú sny vyjadrené slovami. Tieto „kozmické rozprávky“ sú príbehmi našich duší a sú sformované do neviditeľných schém, ktoré podporujú naše premeny. Umožňujú zažiť jedinečnosť a prebudenie predstáv, ktoré odrážajú naše vnútorné zápasy. Každá mýtická postava predstavuje aj univerzálne modely a princípy. Rôzne mýty a metafory o božstvách, ktoré Carl Gustáv Jung nazval archetypmi, nám odhaľujú východiská, určené pre náš duševný vývin. Sú odrazom toho, kto sme. Ak sa otvoríme ich symbolike, spojíme svoj osobný život so životom vesmíru.

Prebudenie je nevyhnutný jav
Cestou prebúdzania duše ide žena, ktorá hľadá samu seba a pochopí, že potrebuje opustiť svoje obohrané úlohy v divadle života. Znamená to, prekonať utkvelú predstavu spojenú s materiálnym bohatstvom, s falošným pocitom bezpečnosti lásky a nezávislosti. Chce to byť matkou, ktorá si popri mnohých povinnostiach nájde čas pre seba. Prebúdzanie duše predpokladá robiť hodnotnú prácu s tvorivým dôvtipom, a tak pracovať pre dobro celku. Podstatou tejto cesty je ísť vpred, bojovať s temnými silami, naučiť sa energicky konať, poraziť zlo vo svojom vnútri, zbaviť sa nevedomosti, žiť nový život. Bohyňa v nás nám hovorí, aby sme boli silné a aby sme si uvedomovali svoju jedinečnosť. Zbavujme sa rôznych obmedzení, ktoré stoja v ceste k vyššiemu cieľu, sebapoznaniu a rovnováhy. „Osvietená“ žena Hildegarda z Bingenu, ktorá žila pred viac ako osemsto rokmi, je ideálnym príkladom „slobodnej“ ženy. Bola prvá, ktorá písala pre ženy, podnecovala ich k duchovnému „prebudeniu“, múdrosti a nastoleniu sociálnej spravodlivosti.

Každý krok je cieľom
Ak sa chceme spojiť so svojím vnútrom, potrebujeme prebudiť svoje vedomie. To znamená žiť v dynamickej prítomnosti a zameriavať svoju myseľ na večné teraz, v ktorom jediným miestom je tu, jediným časom je prítomnosť, jedinou realitou je naše ja. Byť prebudenou prináša odvahu, jasnosť, silu prijímať každú chvíľu ako šancu žiť v harmónii. Prijímajme život so spontánnosťou dieťaťa, pre ktoré je všetko nové a vzrušujúce. Osloboďme sa od zábran, nemorálnych názorov a stanovme si dosiahnuteľné ciele, aby sme zobudili svojho vnútorného „strážcu“. Bez jeho pomoci je naša myseľ nespútaná. „Strážca“ je totiž stav vedomia, kedy sa zameriavame na prítomnosť. Vo všeobecnosti však myseľ predstavuje rozbúrený oceán a správa sa ako loď bez kormidla. Za pomoci vnútorného „strážcu“ sa správa ako loď s kormidlom a pláva pokojne.